príroda

Citáty od jogových autorov

Šri Rámana Gíta - úryvok z prekladu tohto diela (2022).

Trojitá cesta

 V samom vnútri jaskyne srdca (hridaja kuha) Brahman žiari sám ako Atman priamo ako  aham-aham[1].

Vstúp do Srdca so skúmajúcou mysľou alebo hlbokým vnorom či kontrolou dychu (pavana čálana) a zotrvaj v Atmane.

 

hdayakuharamadhye kevala brahmamātra

hyahamahamiti sākṣādātmarúpea bhāti

hdi viśa manasā sva cinvatā majjatā vā

pavanacalanarodhādātmaniṣṭho bhava tvam

 

Ktokoľvek pochopí význam tohto verša, (teda) podstatu védanty[2], ktorú vyriekol Bhagavan Maharishi, toho už nikdy neprekvapí pochybnosť.

V prvej polovici verša Bhagavan ukázal na miesto , kde je Vedomie v tomto viditeľnom tele, vytvorenom  z piatich bhút (tattiev).

Tam, identifikácia Vedomia je potvrdená, dualistická rozdielnosť[3] je popretá a priama skúsenosť[4] potvrdená. Takto sú odmietnuté rôzne popisné znaky (Vedomia).



[1] kvantá individuálneho vedomia prenikajúce do bytostí z vedomia absolútneho

[2] Niektorý preklad uvádza Upanišady, ale sanskritský text uvádza védy. V podstate sa jedná ale o potvrdenie vedantického modelu.

[3] rozdielnosť individuálneho a absolútneho vedomia

[4] možnosť mať „skúsenosť“ vnorenia individuálneho vedomia do vedomia absolútneho


 

 

 Górakšašátakam - úrivky z knihy "O pravde a poznaní".

ÓM, poklona Górakšanáthovi, veľkému učiteľovi

        1.   Vysvetlím vám   Górakšasátaku[1]  za účelom oslobodenia  ĺudí  z pút  svetského života[2] .  Je to  vodítko pre  poznanie  Bytia[3]  a kĺúč k otvoreniu dverí správneho rozlišovania[4]

       2. Je  to rebrík k dosiahnutiu  Oslobodenia[5]  a cesta úniku pred  smrťou  v tom  zmysle, že   myseľ sa  pomocou nej  odvráti od   neskutočného a pripúta sa k najvyššiemu Bytiu.

       3. Dobrý človek  sa dá na cestu jogy,  ktorá je ovocím stromu  Kalpataru[6]   ktorá má  tvar véd[7]  a na  vetvách ktorého bývajú  dvakrát zrodení[8]  a ktorá odstraňuje ťažkosti svetského života.

       4.  Ásana[9], pránasamjama[10],  pratjahara[11] , dhárana[12] ,  dhjána[13]  a        samádhi[14] - to je šesť[15]  údov jogy.

 5. Existuje toľko ásán, koľko je druhov živých tvorov. Len  Mahéšvara[16] pozná všetky ich druhy

[16] "Veľký Pán" - meno Šivu, patróna jogy, jedného z troch  hlavných védických božstiev. Brahma predstavuje tvorivý  princíp, Višnu udržiavací a Šiva ničiaci princíp. Keďže joga  znamená "koniec pre život v nevedomosti" a Šiva mal záľubu  v "tvrdej" kontemplačnej joge a askéze, je považovaný za  patróna jogínov.

 6. Spomedzi 8 400 000 (ásán) bola vyvolená jedna z každých  100 000 ásán a takto Šiva určil 84 ásán[17]

 [17] Tento text nepopisuje ktoré sú to ásány. Uvádza ich ale  napr. text Hatharatnávalí (pozri použ. lit. 11) 7. Zo  všetkých ásán iba dve sú zvlášť významné. Jedna sa volá  siddhásana1 a druhá kamalásana2

 1 poloha dokonalých resp. dokonalý sed

 2 kamala - lotos, Kamalá - meno Lakšmí, bohyne šťastia,  manželky Višnua. Vo verši 9 sa táto poloha nazýva padmásanou  (lotosový sed).



[1] preklad: sto veršov Górakšu

[2] Život podĺa indickej tradície má 4 ciele: dharmu -    plnenie        si svojich ĺudských a  profesných povinností, arthu – legálne        nadobudnutie majetku, kámu - legálne radosti života a mókša -        oslobodenie (z  pút samsáry - kolobehu  životov prežívaných v    nevedomosti). Tu podávaná nauka má za cieĺ mókšu.

[3] Bytie je v indickej  filozofii   jedným z atribútov Absolutna   (sat-čit-ánanda = Bytie-Vedomie-extáza Lásky Absolutna)

[4] vivéka - schopnosť rozlíšiť pravú skutočnosť od skutočnosti zdanlivej. Pre advaitistu (prívrženca filozofie advaite védanty)  nič, čo  podlieha zmenám, a teda aj vzniku a zániku – nie je skutočné.

[5] mókša - pozri pozn. 2, verš 1.

[6] strom plniaci každé želanie toho, kto sedí pod ním

[7] védy sú tradičné texty bráhmanistickej tradície

[8] slovo dvídža znamená vtáka aj bráhmana - človeka z kňažskej kasty (ktorý sa považuje   za  dvakrát zrodeného - raz sa   narodil   fyzicky a raz duševne,   keď vo veku 7 rokov ho voviedli do duchovnej tradície bráhmanizmu)

[9] - telesná poloha. Text v  ďalšom uvádza iba sedavé polohy a  jednu obrátenú polohu

[10] - vnorenie prán protichodného charakteru do seba čo vedie k vymiznutiu aktivít mysle a k anabióze/hybernácii  tela

[11] -  odtiahnutie  zmyslov  od  bežného  režimu  práce   pomocou    jogových  cvičení rôzneho  typu. Jeden  typ je  popisovaný vo  verši 55

[12]  -  pripútanie mysle  na  predmet  cvičenia na  dlhšiu dobu.  Jeden z typov dhárany je popísaný vo veršoch 69-73

[13]  - ustálený, sústredený stav mysle (pozri verš 76.)

[14]  -  stav  Jednoty  individuálneho  a  univerzálneho  Vedomia   (pozri verš 93)

[15] Tento systém jogy podľa niektorých autorít berie zvládnutie   jamy a  nijamy (prípravných jogových cvičení v  etike  a duševnej  kultivovanosti) za  samozrejmosť o ktorej už  nie je potrebné  hovoriť, podľa iných   sa počítalo  s tým, že človek intenzívne cvičiaci  hoci  len  prvé   stupne  jogy  (ásána,  pránájáma, pratjahara) je  už vnútorne inšpirovaný k  jednaniu v zhode s  princípmi jamy a nijam.